Aby voda v bazéne nebola krátko po naplnení bazéna kalná a plná rias ale aj po mesiacoch zostala krištáľovo číra a hygienicky nezávadná, musia sa do vody priebežne pridávať zodpovedajúce prostriedky starostlivosti o vodu (bazénová chémia).
Dezinfekcia vody v bazéne
Pod dezinfekciou vody v bazénoch sa rozumie umŕtvenie mikroorganizmov. V súkromných bazénoch sa používajú predovšetkým produkty odštepujúce chlór, pretože nielen usmrcujú riasy a baktérie, ale súčasne odstraňujú špiniace látky. Dávkované množstvo dezinfekčných prostriedkov závisí od teploty vody, slnečného žiarenia, hodnote pH, mechanickom znečistení a vyťažení bazéna. So zvyšujúcou sa teplotou vody sa zvyšuje aj rýchlosť umŕtvovanie zárodkov chlórom. Táto skutočnosť je pre dezinfekciu priaznivá, pretože so zvyšujúcou sa teplotou (15°- 45°C) sa zvyšuje aj rozmnožovanie baktérií. Okrem toho sa zvyšuje aj rozpustnosť organických nosičov chlóru a súčasne sa rýchlejšie odštepuje chlór. Pri extrémne vysokých teplotách vody a slnečného žiarenia (30°C) je potrebné vziať na zreteľ, že uniká časť uvoľneného nevyužitého chlóru. Preto sa u vonkajších bazénov odporúča vykonávať chlórovanie najlepšie večer. Prebytok chlóru je potrebné zvlášť starostlivo kontrolovať pomocou „testerov“ bazénovej vody.
Pri použití všetkých chlórových prípravkov, sa vytvoria dva typy voľného chlóru, z ktorých jeden účinkuje rýchlo a je účinný (kyselina chlórna – HClO) a druhý účinkuje pomaly a je neúčinný (chlornanové ióny – Ocl-). Kyselina chlórna HClO dezinfikuje vodu tak, že oxiduje anorganické aj organické kontaminanty v nej obsiahnuté. Jej nevýhodou je chemická nestabilita, hlavne v závislosti od pH vody ⇒ pri nízkom pH (<7,2) sa uvoľňuje plynný chlór a pri vysokom pH (> 7,8) dochádza k disociácii (rozkladu) na katióny vodíka a anióny chlórnanu, ktoré majú slabé dezinfekčné účinky. Pri pH 8,0 je len 20% vytvoreného voľného chlóru účinného !!
Chloramín
Pri oxidácii kyseliny chlórnej (HClO) s organickými nečistotami, ktoré sú buď prírodného rázu alebo ich do bazénovej vody zanesú plavci (kozmetika, prípravky na vlasy, pot, koža, moč atď.) vznikajú dusíkaté zlúčeniny nazývané chloraminy. Chloraminy vo vode zapáchajú po chlóre, dráždia oči, sliznice a vysušujú pokožku. Môžu spôsobovať alergie. Majú veľmi nízky dezinfekčný účinok, preto je potrebné udržiavať ich koncentráciu na čo najnižšej úrovni. Vo väčšine krajín sa znižuje obsah chlóramínu jak každodennou čiastočnou výmenou vody v bazéne (cca 5%), tak predovšetkým ich chemickým rozkladom, tzv. superchlorovanie. Pri superchlorovaní dochádza k chemickému rozkladu chlóramínu na plynný dusík a kyselinu chlorovodíkovú. K dosiahnutiu superchlorácie sa do bazéna musí nadávkovať ďalší chlór v množstve, ktoré zodpovedá 10-násobku chlóramínu (viazaného chlóru).
Iste netreba pripomínať, že v čase vykonávania superchlorácie a následne až do doby zníženie obsahu voľného chlóru na povolenú hodnotu, sa v bazéne nesmie nikto kúpať. Pomer voľného a viazaného chlóru vo vode závisí nielen na obsahu kontaminantov, ale aj na množstve nadávkovaného chlóru. Pri použití malého množstva chlóru sa tvoria vo vode predovšetkým zapáchajúce chloraminy.
V intervale 0,5 – 0,7 mg/l dochádza k odbúravaniu chloraminov a organických chlórových zlúčenín z vody. Až od hodnoty cca 0,7 mg/l nadávkovaného chlóru, po prekročení zlomového bodu potom dochádza k nárastu voľného chlóru a zníženej tvorbe chloraminov. To je dôvod, prečo sa v mnohých krajinách odporúča obsah voľného chlóru okolo 1 mg/l, a to napriek tomu, že si uvedomujú negatívne pôsobenie na ľudský organizmus. Za ďaleko nebezpečnejšie ako vyšší obsah voľného chlóru považujú vysoký obsah chlóru viazaného – chloraminov, ktoré majú mutagénne účinky.
Vo vyhláške MZ SR č.308/2012 Z.z. je stanovený max. obsah voľného chlóru. Pre plavecké bazény to je 0,3 – 0,6 mg/l a chlóru viazaného max. 0,3 mg/l. Pri teplote vody v bazéne nad 28ºC je prípustná hodnota voľného chlóru do 1 mg/l. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pri verejných bazénov je potrebné vykonávať obmenu vody skôr ako tomu bolo v minulosti.
Hodnota pH
Hodnota pH vody v bazéne je mierou vyváženosti kyselín a zásad (pH je pritom v skutočnosti logaritmickou mierou voľných vodíkových iónov). Neutrálna voda má pH 7,0, kyslá voda má nižšie pH a zásaditá (alkalická) voda vyššie pH.
Hodnota pH vhodná pre vodu v bazéne je medzi 7,2 – 7,8. Táto voľba ľahko zásaditej vody umožňuje tvorbu maximálneho množstva užitočného voľného aktívneho chlóru a zároveň minimalizuje riziko podráždenia pokožky a očí. Hodnota pH v plaveckom bazéne nezostáva konštantná, ale je ovplyvnená pevnými látkami rozpustenými vo vode, ktoré vznikajú z pridaného chlóru, z vyťaženosti bazéna atď.
Pri hodnotách pH pod 7,2 vzniká veľmi rýchlo nebezpečie korózie kovových materiálov, a to aj nerezovej ocele !!! Spôsobuje tiež blednutie farieb a zvrašťovanie plastových fólií a navyše sa tvoria zlúčeniny chlóru a dusíka (Monochloramin), ktoré spôsobujú podráždenie očí a slizníc.
Pri hodnotách pH nad 7,8 je zhoršená možnosť pôsobenie chlóru pri dezinfekcii, vznikajú zrazeniny vápna a tým dochádza k zákalu vody. Príliš vysoká hodnota pH vedie tiež k nepríjemným sprievodným javom pri kúpaní, napr. chlórový zápach, dráždenie pokožky a očí a tiež k upchávaniu filtrov.
Celková alkalita
Celková alkalita je daná obsahom alkalických látok obsiahnutých vo vode a ich forma závisí od pH. Správne rozmedzie celkovej alkality je 100 – 175 mg / liter, čo umožňuje udržiavať pH bazénovej vody bez používania chemikálií.
Problémy s nerovnováhou spôsobené:
- Nízkou alkalitou – pH kolíše
- Vysokou alkalitou – pH sa zvyšuje
Celková tvrdosť
Celková tvrdosť vody je určená prevažne obsahom iónov, vápnika a horčíka. Ďalšie prvky ako napr. mangán, alebo železo nemajú na tvrdosť vody prakticky žiaden vplyv. Celková tvrdosť bazénovej vody sa má pohybovať v rozmedzí 175 – 300 mg / liter.
TDS
TDS je celkový obsah rozpustných látok vo vode. U pitnej vody sa pohybuje v rozmedzí 200 – 600 mg / liter, u slanej vody 3 000 – 5 000 mg / liter a pri morskej vode je cca 35 000 mg / liter. Hodnota TDS bazénovej vody by mala byť cca 2 000 mg / liter. Pri bazéne vybavenom soľnou jednotkou sa riaďte pokynmi výrobcu.
Podľa charakteru rozpustných látok možno znížiť ich obsah vo vode predĺžením doby filtrovania, častým praním filtra a výmenou vody s nízkym TDS.
Vločkovanie (flokulácia)
Vločkovaním môžeme docieliť že kaly, kolujúce látky a tiež z časti rozpustené látky obsiahnuté vo vode v bazéne premeníme na filtrovateľnú formu.
Zákaly vody v bazéne môžu vzniknúť z rôznych príčin. Napríklad sa vytvoria nerozpustné mikroskopické čiastočky uhličitanu vápenatého, ktoré nezachytí žiadny dostupný filter. Ťažko filtrovateľné sú aj drobné častice tukov a bielkovín. Zdrojom sú opaľovacie oleje, kožný tuk z potu tela, kozmetické prípravky, ale aj tuk z vlasov. Na pokojnej hladine bazéna sa usadzujú ako mastnota, ale prudkými pohybmi kúpajúcich sa a priechodom čerpadlami ľahko dispergujú do jemných zákalov. Ďalšie zákaly sú tvorené koloidnými rozptýlenými ílmy, farbivami, alebo organickými zlúčeninami. Jemne suspendované a koloidné znečistenie, ako aj časť baktérií sú pomocou vločkovacích prostriedkov viazané do formy objemných častíc s vločkovou štruktúrou (vločiek), oddelené a zachytené vo filtri.
Predávkovanie vločkovacieho prostriedku sa spozná podľa sivého až modrého kalného závoja.
Stabilizátor (Kyselina kyanúrová – Cyanuric Acid)
Táto zlúčenina predlžuje životnosť voľného chlóru, ktorý chráni pred degradáciou ultrafialovou zložkou slnečného svitu. Pri nízkej alebo nulovej koncentrácii kyseliny kyanúrovej chlór z bazéna okamžite mizne.
Kontrolujte a upravujte koncentráciu kyseliny kyanúrovej. Ideálny rozsah je 50-100ppm.